Krásna túra z kúpeľov je súčasne aj náročnou výzvou pre zdatných. Preto odporúčame pred ňou zvážiť naše odporúčania. Na trasu vyrážajte s niekým, ideálne z rána. Na jar sa hore často ešte vyskytuje sneh, cez leto myslite na vrtochy počasia, na jeseň nás môže prekvapiť krátky deň a zima je kombináciou všetkých výziev. Ak sa však cítime istí, trasa nás odmení krásou, skvelým pocitom a zadosťučinením. Kyslíková trasa - vzduch sa začína tak ako všetky turistické trasy u nás v kúpeľoch pri turistickom smerovníku celkom blízko vstupu na letné horské kúpalisko. Od neho pokračujeme po červenej značke okolo budovy Balneoterapie až ku známemu stromu v kameni, oproti ktorému je na plote aj zavesený smerovník definujúci trasu. Popri travertínových jamách ihneď po opustení areálu kúpeľov sa nám do nôh zakusne dosť prudké stúpanie. Okolo malej chatky, neskôr poza väčšiu drevenú vilu stúpame lesom až na lúčne sedlo, kde sa končia vleky lyžiarskeho strediska vo Vyšných Ružbachoch. Tu sa nám naskytajú prvé pekné výhľady.

Od lúk nad lyžiarskymi vlekmi sa stále sledujúc červenú značku pustíme do stúpania mierne skrytého v lese. Širokou cestou naberáme výškové metre. Kde tu sa les rozostupuje a dáva priestor úžasným výhľadom na okolitú prírodu. Obzvlášť si môžeme všimnúť hrebeň západne oproti nám, ním totiž náš okruh ďalej vedie a pokiaľ ho zvládneme celý, tak nás privedie spať do kúpeľov. Ešte však stále stúpame hrebeňom a čím sme vyššie tým krajšie sa nám otvárajú pohľady za našim chrbtom, smerom na rozložité Levočské vrchy.

Míľnikom na našej ceste je turistický altánok so smerovkou na pamätník troch padlých partizánov, ktorí práve na mieste kde dnes monument stojí padli v bojoch v roku 1944. Pamätník je však bokom od našej trasy, v prípade dostatku času sa ku nemu môžete ísť pozrieť. Na turistickej smerovke je šípka smerom na Veterný vrch s časovou hodnotou 1h. Táto hodnota je však dosť prísna, dá sa zvládnuť iba v silnom turistickom tempe. Bez ohľadu na tento údaj, naša trasa pokračuje stále stúpaním strmým hrebeňom až na hranu, kde sa trošku terén láme a zmierňuje.

Hoci ešte stále nejaký čas budeme stúpať, terén už nie je tak strmý ako od kúpeľov. A aj ten sa po niekoľko stovkách metrov opäť zmierni a my budeme pokračovať takmer vodorovným hrebeňom s prekonávaním iba občasných zvlnení. Tento úsek je veľmi príjemný, stále sledujeme hrebeň po červenej značke a odmenou za našu námahu nám sú výhľady pomedzi porast na jednu aj druhú stranu. Keď dôjdeme na miesto na vŕšku s lavičkou - vrchol Grúň - okrem pohľadu na Tatry si môžeme všimnúť aj chatu u Borsuka, ktorá je v svahu naľavo naproti nám. Okolo nej už za pár chvíľ pôjdeme.

Z vrcholu Grúň nás čaká klesanie do sedla pod Grúňom. Tu je dobré prehodnotiť sily a čas. Pred nami je totiž ešte väčšia polovica túry a ak sa necítime svieži, alebo je už veľa hodín, je lepšie sa vrátiť po vlastných stopách späť do kúpeľov a skúsiť to inokedy. Ak je však všetko v poriadku zostúpime do sedla pod Grúňom odkiaľ pokračujeme doľava po širokej ceste, ktorá iba mierne stúpa v traverze masívu kopca. Dáme si pozor aby sme pod chatou odbočili stále po červenej značke doprava hore. Chata u Borsuka, okolo ktorej pokračujeme na hrebeňovku Veterného vrchu je do času písania článku zatvorená.

V momente keď dosiahneme kótu hrebeňa Veterného vrchu sa nám naskytnú výhľady do doliny Veľkého Lipníka a Haligoviec. Do očí nám ihneď udrie panoráma Troch Korún, ale aj výrazné Haligovské skaly, lúčne Šľachovky či špicatý vrchol Vysokých Skaliek. Časť chodníka smerujúceho k Veternému vrchu je často v tieni a vo všeobecnosti chladnejšia až kým nedôjdeme pod samotný vrchol. Tam na nás čaká turistický smerovník. My pokračujeme po červenom trojuholníku, ktorý symbolizuje blížiaci sa vrchol. A skutočne, už asi po piatich minútach od rázcestia pod Veterným vrchom prídeme na najvyšší bod našej kyslíkovej trasy.

Veterný vrch je úžasným výhľadovým bodom, pravdepodobne najlepším v celej Spišskej Magure. Tristošesťdesiat stupňový panoramatický výhľad sa môže rovnať výhľadu zo slávnych slovenských výhľadových kopcov ako Choč, Kľak či Vápeč. Krásny výhľad na východnú stranu Vysokých Tatier dopĺňa kompletne celý pohľad na Belianske Tatry, od Skalných vrát až po severnú časť so Ždiarskou Vidlou, Havranom, Nových vrchom a Muráňom. Počas jasných dní vidno aj časť poľských Tatier s Giewontom ale aj nápaditú Babiu horu a Pilsko na Orave. Od pohľadu na Kráľovú hoľu v Nizkych Tatrách sa na juh javí aj celé pohorie Levočských vrchov. Ale veď posúďte sami a dajte nám vedieť čo na výhľad z Veterného vrchu hovoríte Vy.

Keď už budeme dostatočne nabažení úžasných výhľadov a dostatočne odpočinutí na príjemných lavičkách, môžeme sa pustiť na zostup. Tým istým chodníčkom schádzame pár metrov dole k turistickému smerovníku. Smerom z vrcholu odbočíme doprava a po zelenej značke pokračujeme smerom na sedlo Plontana. Po ceste tam nás čaká ešte jedno menšie stúpanie ale viac menej už iba sklesávame. Sedlo Plontana spoznáme jednoznačne. Ide o veľkú čistinu s altánkom, lavičkami, ohniskom a predovšetkým pretína ho stará asfaltová cesta. Tá spája Podolínec s Veľkým Lipníkom. A práve po tejto ceste ďalej pokračuje naša trasa smerom na Podolínec.

Hoci je stará asfaltová cesta mierne ubíjajúca, pookriať nás môžu pekné výhľady do profilu lesa, ktorý sa nám otvára predovšetkým po ľavej ruke. Najbližším míľnikom je rázcestie pod Zbojníckym stolom. A hoci je Zbojnícky stôl názov vrcholu popod ktorý iba prechádzame, jeden skutočný Zbojnícky stôl nájdeme aj priamo na rázcestí. Vedie nás ku nemu drevená šípka. Priamo nad križovatkou ciest je malá plošinka s dreveným stolom, stoličkami, so skvelým výhľadom na celé rázcestie. Na chvíľku sa tak z nás môžu stať zbojníci s dohľadom nad celým rázcestím. A potom naša cesta bude pokračovať rovno za nosom, hore kopcom po modrej značke, smer Sovia poľana. 

Chodník lesom od Zbojníckeho stola najskôr stúpa hore kopcom, avšak nie je to príliš dlhé stúpanie. Už po pár sto metroch sa terén opäť zlomí a my už budeme viac-menej iba klesať. Lesný terén sa ešte na pár momentov otvorí v momentoch, keď sa pustíme do traverzov napravo od hrebeňa. Dovolí nám tak ešte krásne nahliadnuť do podolínskych dolín a náš zrak zastavia až štíty Vysokých Tatier. Po zostupe na rázcestie Sovia poľana máme ešte na výber. Pokračovať modrou značkou dolinou do kúpeľov alebo zvolíme žltú značku a celú trasu si ešte obohatíme o prechod cez lúky. Táto trasa je čiastočne zhodná s Kyslíkovou trasou - les. Po žltej značke odporúčame ísť hlavne vtedy, ak je veľmi mokro, modrá značka býva v miestach zostupu dosť časť rozbahnená. Naša trasa však originálne v zostupe pokračuje po modrej.

Pred nami je už iba posledný úsek zostupu. lesný chodník smerujúci dole k asfaltovej ceste v doline Zálažného potoka. Hoci býva často bahnistý, pohodlne nás zvedie až k lávke cez potok. Práve pri potoku máme ideálnu možnosť opláchnuť a očistiť si topánky od blata. Potom po prechode mostíka pokračujeme doprava, dole dolinou okolo viacerých chát až ku odbočke z cesty. Stále sa držíme modrej značky, ktorá nás privedie až ku prameňu Lásky a Zabudnutia. Odtiaľ je to už iba na skok späť do kúpeľov. Tam sa určite zastavíme na zaslúženú kávičku, koláč, alebo aj luxusnú večeru v Grand Hoteli Strand****.